Knihy

14 nenáboženských básní o strate milovaného človeka

Keď priateľ alebo člen rodiny prejde, niekedy vám sila slov môže pomôcť smútiť - bez ohľadu na to, či sa riadite nejakým náboženstvom alebo nie. Biblia, Korán, Talmud alebo akýkoľvek iný náboženský text, v ktorý veríte, môže mať samozrejme upokojujúce a čestné slová pre to, čo prežívate, ale pre tých, ktorí možno nepatria do cirkvi alebo inej skupiny, existujú nenáboženské básne o strate milovaného človeka to môže pomôcť.

Tieto svetské básne vám môžu pomôcť pri súkromných hodinách, keď smútite, alebo môžu byť zmysluplným doplnkom pohrebu alebo spomienkovej slávnosti. Svojím spôsobom, ak je pre vás ťažké nájsť slová na oslavu života vášho milovaného alebo vysvetliť vaše komplikované emócie počas tohto zápasu, básnici môžu nájsť slová aj pre vás. Či už ste vo svojom živote stratili svojho najlepšieho priateľa, matku, dieťa alebo inú blízku osobu, pravdepodobne existuje správna báseň alebo text, ktorý dokáže zaliať vaše emócie.

Klasickí básnici ako W.H. Auden, Edna St. Vincent Millay a Emily Dickinson, ako aj novší súčasní básnici ako Penelope Shuttle a Kevin Young napísali mocné texty básne o strate milovaného človeka . Dúfajme, že v duchu ich poézie nájdete mier alebo pokoj.

1. “ Ale nezabudnuté „Dorothy Parker

Myslím, že bez ohľadu na to, kam zablúdiš, že pôjdem s tebou cestou. Aj keď sa môžeš túlať po sladších krajinách, nezabudneš skoro na moje ruky, ani na to, ako som si držal hlavu, ani na všetky tie roztrasené veci, ktoré som povedal. Stále ma uvidíš, malú a bielu, a usmievavú sa, v tajnej noci, a cítiť moje ruky okolo seba, keď príde deň, ktorý sa zase chveje späť. Myslím, že nech si kdekoľvek, budeš si ma pamätať a zachovať si môj obraz, bezo mňa, tým, že o mne povieš neskôr svoje lásky.

2. “ 101 (O smrti jeho brata) James Davies

Cestami, ktoré sa šíria vo vzdialených a vzdialených vodách, brate, k tvojmu smutnému hrobu prichádzam, aby som mohol dať posledné dary mŕtvym, a márne vyjdem s tvojím popolom nemým: Od tej, ktorá teraz udeľuje a teraz popiera teba, nešťastný brat, z mojich očí. Ale hľa! tieto dary, dedičstvá minulých rokov, sa stávajú smutnými vecami, ktoré majú milovať tvoju rakvu; vezmi ich, všetky zaliate bratovými slzami, a, brat, navždy, krupobitie a rozlúčka!

3. “ Zmena adresy „Dónall Dempsey

Nezomrel si, iba si zmenil tvar

voľným okom sa stali neviditeľnými

sa stal týmto smútkom

je to ostrosť viac skutočná

ako bola tvoja prítomnosť

predtým, ako ste boli odlúčení od seba

Teraz ste mojou oblasťou

si v mojom ja

Volám ťa tvojim novým menom

„Smútok ... Smútok!“

aj keď ti stále hovorím Láska. “

4. “ Rozptyl „Penelope Shuttle

Vrhám ťa do vôd. Buď jazero alebo náhodný mesiac.

Buďte prvou ľahkou a zdvihnite svoj žobrácky pohár.

Rozptýlim tvoj popol. Buď jesenná výučba vichřice, aby napravila svoje cesty, alebo leopard tak pyšný na svoj škvrnitý kabát.

Buďte mentorom čerešňových stromov.

Vrhám tvoj prach široko ďaleko, rozsievač vysielajúci semeno: Buď divoká ruža alebo čemerica alebo úplne uzdravený.

Zostúp ako žila zo striebra, ktorú nikdy nebudeš vidieť, hlboko v rysej zemi.

Vstaň ako sova pálená biela ako súmrak; holubica alebo havran žasnúci nad jeho letom. Poznaj rôzne potešenia.

5. ' Epitaf o priateľovi „Robert Burns

Poctivý človek tu leží v pokoji. Priateľ človeka, priateľ pravdy, priateľ veku a sprievodca mladosťou: Niekoľko sŕdc ako je jeho, s cnosťou warm'd, Niekoľko hláv so znalosťami, takže inform'd; Ak existuje v inom svete, žije v blaženosti; ak žiadny nie je, urobil z toho maximum.

6. ' Funeral Blues „W.H. Auden

Zastavte všetky hodiny, odrežte telefón, Zabráňte tomu, aby pes štekal šťavnatou kosťou, Umlčte klavíry a tlmený bubon. Vytiahnite rakvu a nechajte smútiacich prísť.

Nechajte lietadlá krúžiť stonajúc nad hlavou. Na oblohe čmárajúc správu „Je mŕtvy“. Krepové luky položte okolo bielych hrdiel verejných holubíc. Nechajte dopravných policajtov nosiť čierne bavlnené rukavice.

Bol to môj sever, môj juh, môj východ a západ, môj pracovný týždeň a môj nedeľný odpočinok, moje poludnie, moja polnoc, moja reč, moja pieseň; myslela som si, že láska bude trvať navždy: mýlil som sa.

Hviezdy sa teraz nechcú; uhaste každého, Zbaľte mesiac a rozložte slnko, odlejte oceán a zametajte drevo; pre nič dobré teraz nič nemôže byť.

7. ' Miláčik „Jackie Kay

Môžete zabudnúť na presný zvuk jej hlasu alebo na to, ako vyzerala jej tvár, keď spala. Môžete zabudnúť na zvuk jej tichého plaču, stočeného do tvaru polmesiaca,

Keď bola menšia ako ona, zdalo sa, že už odchádza Predtým, ako odišla, keď bol kvet na stromoch A slnko bolo vonku a všetko vyzeralo dobre na svete. Držal som ju za ruku a spieval pieseň z čias, keď som bola dievča -

Heil Ya Ho Boys, Let her go BoysA keď som prestal spievať, skĺzla preč. Už skĺznutie dievčaťa, ktoré odskočilo, jej srdce svietilo a tvár sa skoro usmievala.

A to, čo som vtedy nevedel alebo nemohol vidieť, bolo, že skutočne neodišla. Mŕtvi nejdú, kým vy, milovaní. Mŕtvi sú stále tu a držia nás za ruky.

8. ' Pieseň o vykúpení „Kevin Young

Konečne padneme. Nakoniec sme sa zobudili hmla, opar horúčavy

posledné týždne s

sa zdvihlo. Nájdeme

sami chladíme, svižnosť, v ktorej sa objímame. Mráz zošedivel zem.

Smútok by mohol byť ľahký, keby stále nebola taká krása - bolo by oveľa jednoduchšie, keby to bolo striebro

javor nestrčil listy do plameňa a veril, že ho jar znovu nájde.

To všetko by mohlo byť jednoduchšie, keby nad nami nebol stále piesok, ktorý by nás dvíhal, keby vietor neprekážal

moja myseľ ako voda. Napoly očakávam, že ťa uvidím naplniť jesenný vzduchový dych -

V noci spím zaťatými päsťami. Dni som ako dieťa, ktoré je na ihrisku

padá, toľko neplače od bolesti

ako prekvapenie. Som unavený prílivom

vezme ťa preč, potom späť - čo je horšie, zabudnutie alebo vec

na čo nezabudneš. Ani teraz - posledné letné ozvučenie cvrčkov

samovražedný oddiel diabol

stíchol.

9. ' Chlieb a hudba „od Conrada Aikena

Hudba, ktorú som s tebou počul, bola viac ako hudba, a chlieb, ktorý som s tebou rozbil, bol viac ako chlieb; Teraz, keď som bez teba, je všetko pusté; Všetko, čo bolo kedysi také krásne, je mŕtve.

Vaše ruky sa raz dotkli tohto stola a tohto striebra. A videl som, ako tvoje prsty držia toto sklo. Tieto veci si ťa nepamätajú, milovaný, a napriek tomu tvoj dotyk na ne neprejde. Lebo bolo v mojom srdci, že si sa pohyboval medzi nimi a požehnával si ich rukami a očami; A v mojom srdci si budú pamätať vždy: - Poznali ťa raz, ó, krásna a múdra.

10. ' Smútok „Stephen Dobyns

Pokúšať sa spomenúť si, ako by si nosil vodu v mojich rukách cez dlhý piesok krížom krážom. Niekde ľudia čakajú. Celé dni nič nepili.

Vaše meno bolo jedlo, na ktorom som žil; teraz mám ústa plné špiny a popola. Povedať, že tvoje meno malo byť obklopené perím a hodvábom; teraz natiahnem ruku, dotknem sa skla a ostnatého drôtu. Vaše meno bolo vlákno spájajúce môj život; teraz som fragmenty na krajčírskej podlahe.

Tancoval som, keď som sa dozvedel o tvojej smrti; moje nohy sú odrezané od môjho tela.

jedenásť. “ Chladný „Carol Ann Duffy

Cítila sa taká studená, snehová guľa, ktorá mi plakala v rukách, a keď som ju valil po snehu, narástla, až som si na ňu mohol sadnúť a dívať sa späť na dom, kde bola zima, keď som sa zobudil vo svojej izbe, slepý s ľadom sa môj dych vyzlieka do vzduchu. Tiež chladný, objímajúci trup snehu, ktorý som zdvihol do svojich rúk, aby som si postavil snehuliaka, moje prsty na nohách, horiace, chladiace moje zimné topánky; hlas mojej matky ma volá z chladu. A jej ruky boli studené od olúpania, potom ponorenie zemiakov do misy a zastavenie na tvári dcéry kuperky, bozk na obe studené líca, môj studený nos. Ale nič také chladné ako februárová noc som otvoril dvere v kaplnke odpočinku, kde ležala moja matka , ani mladí, ani starí, kde moje pery, vracajúce jej bozk na čelo, nepoznali význam chladu.

12. ' Čas neprináša úľavu „Edna Svätý Vincent Millay

Čas neprináša úľavu; všetci ste klamali Kto mi povedal, že čas mi uľaví od mojej bolesti! Chýba mi v plačom dažďa; Chcem ho pri zmenšovaní prílivu; Staré snehy sa topia z každej strany hory. A minuloročné listy sú dymové v každom pruhu; Minuloročné trpké milovanie však musí zostať na mojom srdci nahromadené a moje staré myšlienky zostávajú v platnosti. Existuje sto miest, kam sa bojím ísť - takže s jeho pamäťou prekypujú. A s úľavou vstúpil na nejaké tiché miesto, kde nikdy nepadol na zem alebo si nesvietil tvárou, hovorím: „Tu na neho nie je žiadna spomienka!“ A tak zostaň postihnutý, takže si ho pamätaj.

13. ' Nechoďte do tej dobrej noci nežní „od Dylana Thomasa

Nechoďte do tej dobrej noci jemne, staroba by mala horieť a zúriť na konci dňa; zúrivosť, zlosť proti umieraniu svetla.

Aj keď múdri muži na ich konci vedia, že tma má pravdu, pretože ich slová nerozdvojovali blesky, do tej dobrej noci nejdú nežne.

Dobrí muži, posledná vlna plače, ako žiarivoJej slabé činy mohli tancovať v zelenej zátoke, Rage, zúriace proti umieraniu svetla.

Divokí muži, ktorí za letu chytili a zaspievali slnko, A príliš neskoro sa dozvedeli, že ho na svojej ceste trúchlili: Nechoďte do tej dobrej noci nežne.

Hrobári blízko smrti, ktorí vidia s oslepujúcim zrakom Slepé oči mohli plápolať ako meteory a byť homosexuáli, Rage, zúri proti umieraniu svetla. A ty, môj otec, tam na smutnej výške, kliatba, teraz ma požehnaj svojou divokosťou prosím, plač. Nechoď do tej dobrej noci nežne. Zúrivosť, zúrivosť proti umieraniu svetla